Rozhovor s šéfredaktorkou a zakladatelkou projektu Podporujme slovenských autorov, Dominikou E. Hladíkovou!

Tušíte, co se skrývá pod zkratkou PSA? Jedná se o slovenský ekvivalent našeho projektu, tedy projekt Podporujme slovenských autorov. My jsme z podstatných důvodů název změnily na Čteme české autory a máme v plánu změnit ho zcela, jak to bude možné, ale jinak by byly svými názvy projekty takřka zaměnitelné. 

Projekt PSA vznikl až poté, co se uchytil náš projekt. Tenkrát byla redakce pouze dvoučlenná, sestavená z původních zakladatelek, tedy mě a Zuzany Boháčové (Wish). Když nás oslovila šéfredaktorka a zakladatelka projektu PSA Dominika Elizabeth Hladíková, zda by nám nevadilo, kdyby se nechala inspirovat a založila obdobný projekt na Slovensku, neměly jsme nic proti. Proč také? Naopak nás potěšilo, že i slovenští autoři získají podporu, kterou my jim dát nemohly. O Dominice E. Hladíkové vám povíme více v dalším rozhovoru, protože nejenže vede projekt, ale je také slovenskou spisovatelkou.

Ač jsme nikdy neměly žádný společný projekt, sledovaly jsme, jak se daří našemu slovenskému partnerovi a držely pěsti. Tento rok máme konečně možnosti a čas vytvořit určité spojenectví a sepsat ve spolupráci něco, zkrátka něco navíc...





Která tvá role se začala hrát dříve – role zakladatelky projektu PSA, nebo spisovatelky? 

Asi rola spisovateľky. V decembri 2016 mi vyšla prvá kniha – pamätám si, že to bolo trinásteho. A projekt som zakladala v podstate na Vianoce, takže už som bola sama autorka. A asi aj to bol najväčší impulz k tomu, aby som projekt založila. Hľadala som rôzne možnosti propagácie a vedela som, že Podpora českých autorov už nejaký ten čas funguje. Napadlo mi práve preto založiť akúsi slovenskú pobočku.

Jaké pro tebe byly začátky na projektu? Vzpomínám si, že u nás to bylo období plné práce a občas jsme toho měly víc než nad hlavu, a to jsme na to byly vlastně dvě. Ty jsi projekt rozjížděla sama a podařilo se ti to přímo parádně.

Tak v prvom rade ďakujem. :) No, boli to zaujímavé časy. V podstate projekt fungoval cca pol roka, keď u mňa nastalo nie veľmi dobré obdobie, kedy som mala pocit, že to sama nezvládnem a projekt mal tak trochu pauzu. Ale odvtedy sa mu venujem stále a je to skvelá práca. Často sú obdobia, keď toho mám skutočne veľa a musím si svoj čas nejako rozumne rozdeliť, aby som stihla všetko, čo potrebujem. Takže áno, začiatky boli dosť hektické a ťažké, ale myslím, že teraz to ide celkom dobře. :)

V týmu máš poměrně dost recenzentek, dokonce i jednu Češku. Jak funguje taková spolupráce s autorkami recenzí u vás? 

Len malá oprava – mám v tíme tri česky hovoriace recenzentky – Kristýnu Ljubkovú, Denisu Mišinovú a Ivanu Dudekovú. Som im veľmi vďačná za ich prácu a vážne ma to teší. Funguje to u nás tak, že ak má recenzent záujem o spoluprácu, vyplní kratučký profil, ktorý je potom zverejnený na stránkach. Slúži na to, aby si čitatelia či autori mohli dohľadať, akú knihu kto recenzoval. A môžu sa tak recenzenti aj predstaviť čitateľom. Máme zoznam kníh, ktorý obsahuje novinky i staršie knihy z vydavateľstiev, s ktorými spolupracujeme, ale aj knihy, ktoré sa jednoducho dajú zariadiť na recenziu. Ak si recenzent nejakú z nich vyberie, oslovujem vydavateľstvo, alebo autora a väčšinou nám autori i vydavateľstvá radi knihu poskytnú. Na recenzovanie dávam väčšinou mesiac až dva, ale je možné odkomunikovať aj dlhší čas. To záleží samozrejme na recenzentoch. No a po tom, ako recenzia príde, ju prevezme korektor. Aktuálne by sa nám zišiel korektor českého jazyka, keďže máme v tíme aj české recenzentky. :)

Probíhá spolupráce zcela stejně i s tou českou recenzentkou? Vím, že poštovné mezi našimi státy není zrovna nejlevnější, a proto se asi zasílání recenzního výtisku prodraží, pokud to funguje touto formou. 

Áno, spolupráce prebieha úplne tak isto. Nerobím rozdiely. Čo sa týka poštovného, tak aktuálne to riešim tak, že to nechávam poslať prostredníctvom českej pošty. Mamka pracuje v Břeclavi, takže mi to tam pošle. Skutočne, poštovné do Čiech je drahšie, ale než som našla takéto riešenie, tak som knihy posielala aj zo Slovenska.

Co je na projektu PSA podle tebe nejpodstatnější? Rozhovory? Doporučené knižní tipy či něco jiného? 

Nuž, ťažko povedať... Pre každého môže byť podstatné niečo iné. Pre mňa osobne sú to autori, pretože vďaka nim projekt funguje. Píšu mi s prosbou o propagáciu a ja sa im snažím pomáhať. Pre autorov je zase podstatné recenzovanie ich diel. Ale projekt funguje najmä vďaka autorom, takže to vidím asi ako najdôležitejšiu vec.

Máš v plánu projekt nějakým způsobem rozvíjet, nebo jsi momentálně spokojená a máš fázi klidu?

Určite ho chcem rozvíjať. Stále sú možnosti, kam sa dá posunúť. Rada by som vytvorila pre projekt nejakú formu „merchu“, čiže reklamné tričká, záložky, vizitky, nálepky a podobné věci. Avšak to by chcelo sponzoring, pretože je to veľmi finančne náročné. Rada by som získala niekoľko ďalších ľudí, ktorí by mi pomáhali písať články mimo recenzií, napríklad rozhovory. A momentálne som sa musela uchýliť k vráteniu projektu na verziu zdarma na Wordpresse, takže by som to rada napravila a opäť spustila doménu. Toto a reklamné predmety sú pre mňa asi najdôležitejšie věci a ciele, no práve hľadám spôsoby, ako nájsť sponzoring.

Spolupracuješ s mnoha recenzentkami. Sama vím, jak je těžké ukočírovat celou redakci, aby vše klapalo, jak má a všichni se naučili fungovat podle zajetých informací. Máš nějaké dřívější zkušenosti s vedením redakce, nebo jsi k tomu také přišla jako slepý k houslím? 

Nie, s vedením redakcie som nemala žiadne skúsenosti. Prišlo to až s projektom. Na začiatku som si myslela, že všetko zvládnem sama, ale postupom času, ako sa projekt rozrastal, tak som si uvedomovala, že potrebujem ďalších ľudí. A tak som hľadala ďalších redaktorov. A je to skutočne ťažšie, všetko to riadiť, odpisovať na maily, niekedy súriť recenzentov k poslaniu recenzie... Ale snažím sa zo všetkých síl, pretože chcem, aby to fungovalo.

Nemají slovenští čtenáři pocit, že se jedná o střet zájmu, když jsi spisovatelka a zároveň vedeš projekt PSA?

Myslím, že nie, zatiaľ som nič také od nikoho nepočula. Priznávam, že by si mohli myslieť, že som to založila kvôli tomu, aby som sa zviditeľňovala najmä ja, ale nie, nebol to ten hlavný zámer. Koniec-koncov, svojej tvorbe venujem menej priestoru ako ostatným autorom.

Jak jsou na tom slovenští čtenáři? Čtou se u vás slovenské knihy více než ty zahraniční, nebo je to podobné jako u nás? 

Ako tak sledujem ľudí mimo projektu, tak ľudia väčšinou čítajú práve tú zahraničnú tvorbu. Ale už som sa stretla s tým, že niektorí ľudia, ktorí môj projekt sledujú, sa k slovenskej tvorbe dostali viac a našli tak veľmi kvalitné diela, ktoré by inak prehliadli. Ale bohužiaľ nie je to až taká veľká skupina, akú by slovenský knižný trh potreboval. Väčšina ľudí siahne skôr po zahraničnej tvorbe jako po našej, domácej. A to je podľa mňa riadna škoda...

My na projektu máme zkušenosti s tím, že nám občas čtenáři nebo i sami autoři, kteří s námi třeba ani nespolupracují, hází klacky pod nohy a byli by nejspíš rádi, kdyby projekt padl. Máš obdobné zkušenosti, nebo je naopak slovenská literární scéna klidnější a přátelštější? 

Čo sa týka projektu, tak som nepostrehla nejaké podobné veci. Ale či je slovenská literárna scéna pokojnejšia... Neviem. Občas si všímam, že sa vyskytujú búrky medzi autormi, ale zatiaľ nebolo nič otočené voči projektu, čo ma teší. Stalo sa, že autori niekedy neboli spokojní s recenziou, ale u tej nespokojnosti to končilo a nijako nám neškodili.

V ČR je práce na projektu poměrně dost náročná, a to hlavně psychicky. Máš podobný pocit, nebo tě naopak autoři drží nad vodou svým vděkem za recenze či čtenáři nadšením z nových knih? 

V podstate ma držia nad vodou, ale bývajú chvíle, kedy mám pocit, že to nezvládam, že som zo všetkého unavená. Ale vždy to prejde a opäť som schopná tešiť sa z pozitívnej odozvy. Ale istým spôsobom je to psychicky náročné, pretože tomu musím venovať veľa času a nie vždy ho mám, alebo nie vždy sa cítim na to pracovať. A vtedy nie je príjemné, keď mám práce nad hlavu. No vždy to nejako zvládam. :)

Ačkoliv jsou projekty podobné a fungují asi na obdobném principu, moc toho o sobě nevíme. Má za sebou projekt PSA nějaké podstatné milníky? 

Určite musím zmieniť nové logo, ktoré máme od januára minulého roku. Predtým som logo robila ja a nie som odborník na grafiku, takže vo chvíli, keď sme dostali nové logo, začalo to byť také... „profesionálnejšie“. Miľníkom bolo pre mňa aj to, že pre projekt začali písať aj české recenzentky. To sú asi také najväčšie miľníky. Ale môžem spomenúť i to, že som projekt už prezentovala na literárnych akciách, bol spomenutý v rozhovore... Aj takéto „maličkosti“ sú pre mňa dôležité.

Ty sama čteš spíše zahraniční, nebo slovenské autory? 

Po založení projektu som práve začala viac čítať slovenskú tvorbu. A drží ma to dodnes. Mám pocit, že viac čítam slovenskú literatúru jako tú zahraničnú. Ale snažím sa to nejako vyvážiť, aby som sa ani o jednu „stranu“ neukrátila. :)

Máš načteno něco i z knih českých autorů? 

Nie je toho veľa, ale prečítala som Bez duše od Evy Molíkovej, ,ktorú som vyhrala práve v súťaži na vašom projekte. A okrem toho som prečítala aj Tvúrčí psaní v otázkách a odpovědích od Markéty Dočekalovej. No okrem toho čítam českú blogovú scénu, ak sa to počíta. :D Ale určite si toho plánujem prečítať ešte viac. :)

Jací slovenští autoři jsou tvoji oblíbení? 

No tak určite Miroslava Varáčková – píše úžasné YA príbehy, ktoré sú veľmi realistické a plné silných myšlienok. Potom obdivujem tvorbu Michala Škombára – Na rozhraní dvoch svetov je od neho úžasná kniha. Kristína Ježovičová ma dostala svojou YA knihou Nevyslovené a ešte nesmiem zabudnúť na Martina Repu a jeho knihu Spútaní časom. To so moje najväčie „topky“. :)

Jsou slovenské knihy, kterým se raději vyhýbáš? 

Asi evitovky. :D Eva Urbaníková a všetky knihy zo série Evitoviek. To nie je žáner pre mňa a tú autorku úprimne nemusím. Ale je to vec názoru.

Jak je na tom slovenská literární scéna?

Myslím, že je preplnená knihami, ktoré nie sú kvalitné, ale sú stavané na bestsellerové miesta a tak tie ostatné, ktoré sú mnohokrát kvalitnejšie, sú v úzadí a čitateľ sa k ním nedostane len tak ľahko. A to je veľká škoda. Osobne nechápem, prečo sú na bestsellerových priečkach knihy, ktoré sú vytvorené televíziami a sú o seriáloch, ktoré v televízii bežia. Skutočne to nechápem. Na tých priečkach by mal byť spomínaný Michal Škombár, či Martin Repa. A nie kniha o najnovšom sitkome v televízii. Možnože som jediná, ktorá má takýto názor, ale mňa to úprimne hnevá. A potom majú začínajúci autori veľmi ťažké podmienky na prerazenie.

Jsou nějaká nezaplněná místa ohledně žánrů, které se slovenským autorům moc psát nechce? 

Neviem, ale myslím, že najviac kníh vzniká v žánri pre ženy, romantiky, a pokiaľ si v tej literatúre chce nájsť niečo človek, ktorý miluje akciu, tak to má trošku ťažšie. Ale keď človek hľadá, tak nájde. :)

Je pro slovenské autory těžké prorazit? 

Myslím si, že áno. Ako som už spomínala, trh je preplnený dielami, ktorým chýba aspoň trocha kvality a ak nemáte prostriedky na propagáciu, tak sa o mnohých ani nedá dozvedieť. Na to je tu ale práve PSA. :)

Máš přehled o slovenských spisovatelích, kterým vychází překládané knihy v ČR? 

Tak trochu áno. Viem, že sa prekladajú knihy Mirky Varáčkovej, Emily D. Beňovej práve vyšla preložená kniha Dotek touhy... A je ich určite viac, ale spomenula som si teraz len na tieto. :)

Jací spisovatelé na Slovensku by si podle tebe zasloužili větší pozornost čtenářů, a bohužel ji nemají? 

Určite napríklad už spomínaný Michal Škombár, Martin Repa, ale aj Viktória Drgoncová, Katarína Senajová, Denisa Kancírová a mnoho, mnoho ďalších.

Vychází u vás také knihy samizdatem, nebo ve všem figuruje nakladatelství? 

Áno, samozrejme, že autori vydávajú aj na vlastné náklady. Myslím, že je to fajn, hoci ja osobne by som do toho asi nešla.

V ČR je množství elektronických nakladatelů, z nichž někteří vydají prakticky cokoliv, aniž by to prošlo řádnou korekturou. Některé tituly jsou pak nekvalitní, ale přesto se jimi český trh zahlcuje. Jak to funguje u vás na Slovensku ohledně elektronických nakladatelů? 

Myslím, že je to takmer také isté. Narazila som na niekoľko diel, ktoré boli vydané elektronicky a korektora asi ani nevideli... V mnohých prípadoch to bola škoda, pretože príbeh potenciál mal.


Komentáře

Okomentovat